Spoločnosť plná tmy

Kedysi dávno, doslova v dobe temného komunizmu, ste pri prechádzkach nočnými mestami mali šťastie, ak kde-tu svietili pouličné lampy. Nebola to samozrejmosť a ak niečo nefungovalo, ťažko sa hľadal ten, kto bol za to zodpovedný a ešte ťažšie ten, kto by to včas opravil. Ako keby tma vyjadrovala hlavný pocit z toho obdobia.

Aj svetla však môže byť príliš

Dnes je naopak skôr doba plná svetla. Keď sa prechádzate mestom po zotmení, tma už je skôr exotická záležitosť. Pouličné lampy žiaria do diaľky i do výšky a raritou už nie je ani led reflektor, ktorý upozorňuje a dáva na obdiv nejakú dôležitú sochu alebo inú kultúrnu pamiatku. K tomu môžete mať väčší pocit bezpečia, pretože osvetlené plochy jednoducho nelákajú ku kriminálnym činom typu lúpežného prepadnutia. Sú však aj takí, ktorých to až tak veľmi neteší. Nemyslím tým zločincov, ale astrológov, ktorí upozorňujú na to, že cez svetelný smog už nie je možné voľným okom pozorovať hviezdy. Majú zrejme pravdu. Nič s tým asi aj tak nemôžu robiť, pretože aj taká je cena pokroku. Bohužiaľ.

565.jpg
Spoločnosť plná tmy
Ohodnoťte příspěvek